Definícia spriaznených osôb na účely jednotlivých procesov upravených ZKR je obsiahnutá v § 9 ZKR. Základnou premisou je to, že za spriaznenú osobu sa považuje subjekt, ktorý je priamo alebo nepriamo personálne či majetkovo prepojený s úpadcom. Vzťah spriaznenosti je pritom podľa jednotlivých ustanovení ZKR a vykonávacích predpisov relevantný tak pre samotného dlžníka (úpadcu) ako aj pre dotknutých veriteľov ako účastníkov konania.

Z pohľadu dlžníka (úpadcu) sú záväzky voči spriazneným osobám podstatné pre určenie predlženia ako aj pre určenie platobnej neschopnosti. Podľa § 3 ods. 3 ZKR sa totiž na účely určenia predlženia nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti a ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (teda aj pohľadávky spriaznených osôb v súlade s § 95 ods. 3 ZKR). V prípade hodnotenia platobnej neschopnosti a medzery krytia sa podľa § 3 vyhl. MS SR č. 197/2022 Z.z. neprihliada na sumu splatných peňažných záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, ak veriteľ písomne súhlasil s ich dočasným neplnením.

Pokiaľ ide o postavenie spriaznených veriteľov, ktorí vystupujú v insolvenčných konaniach, ich špecifické procesné postavenie vyplýva z nasledovných vybraných ustanovení ZKR:

• uspokojenie veriteľa spriaznenej pohľadávky je rovnaké ako uspokojenie veriteľa pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti (§ 95 ods. 4 ZKR), a to až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok,

• na prípadné zabezpečovacie práva pri pohľadávkach spriaznených veriteľov sa neprihliada a to ani v prípade, ak by boli uplatnené prihláškou (§ 95 ods. 4 ZKR),

• pri prihlasovaní pohľadávok má spriaznený veriteľ uplatniť v prihláške poradie „podriadená pohľadávka,“ inak správca môže pohľadávku poprieť čo do uplatneného poradia (§ 29 ZKR a ostatné ustanovenia, ktoré naň odkazujú),

• v konkurze podľa druhej časti nemôže spriaznený veriteľ hlasovať na schôdzi veriteľov a nemôže byť volený do veriteľského výboru (§ 35 ZKR),

• v prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia vykonanému v prospech spriaznenej osoby sa predpokladá úpadok a odporovacie právo je možné uplatniť vo vzťahu k úkonom vykonaným až tri roky pred začatím konkurzného konania (§ 58 ZKR),

• v prípade odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu vykonanému v prospech spriaznenej osoby sa predpokladá úpadok a odporovacie právo je možné uplatniť vo vzťahu k úkonom vykonaným až tri roky pred začatím konkurzného konania (§ 59 ZKR),

• v prípade odporovania ukracujúcemu úkonu vykonaného v prospech spriaznenej osoby je daný predpoklad existencie ukracujúceho úmyslu a vedomosti druhej strany o tomto úmysle (§ 60 ZKR),

• peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom sa v prípade oddlženia FO považujú za nevymáhateľné (§ 166b ZKR),

• spriaznený veriteľ nemôže hlasovať na schôdzi veriteľov a ani nemôže byť volený do veriteľského výboru v reštrukturalizácii podľa § 126 ZKR (pozn.: v prípade schvaľovacej schôdze podľa ust. § 146 ods. 5 ZKR spriaznení veritelia o návrhu plánu môžu hlasovať),

• vytvorenie samostatnej skupiny podriadených pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne, pričom pohľadávky zaradené v tejto skupine nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky v reštrukturalizácii (§ 137 ZKR).

Kolega JUDr. Tomáš Szalontay sa téme bude podrobne venovať aj na niektorom z nami plánovaných seminárov.